001-040 ROHÁČE 

Roháče, západná časť Západných Tatier so silne vyvinutým glaciálnym reliéfom, tvoria najkrajšiu skupinu tohto pohoria. Na západe ich ohraničuje sedlo Pálenica, na východe končia v sedle Pod Deravou. K hlavnému hrebeňu sa pripínajú medzi Jabloneckou a Jamníckou dolinou mohutné rázsochy Ráztoky a Baranca. 

Roháče majú názov podľa svojho veľhorského tvaru. Typické sú pre nich najmä divoko rozorvané štíty Ostrého Roháča s jeho dvojvrcholom Roháčom a Šutou a Plačlivô (Plačlivý Roháč). Najvyšším bodom roháčskej skupiny je Baranec (2184 m), vysunutý na mohutnej rázsoche na juh od hlavného hrebeňa medzi Žiarskou a Jamníckou dolinou. 

Úžasnú panorámu tvorí oblúk hlavného roháčskeho hrebeňa od Rákona po Brestovú. Vystupujú nad ním Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivô, Tri kopy, Hrubá kopa, Baníkov, Pachoľa, Spálená a Salatín. Nádherná je aj scenéria Sivého vrchu, najvyššieho bodu rovnomennej horskej skupiny, okrem toho Osobitej, známej širokým výhľadom, a Bobrovca na severnej rázsoche Volovca, vrchu taktiež s krásnym rozhľadom. 

Vyhľadávané bývajú aj roháčske doliny, najmä známa Roháčska dolina, výhodné východisko túr na hlavný hrebeň Roháčov, k Roháčskym jazerám, alebo na Osobitú, ďalej i Smutná, Spálená (Zelená) a Látaná dolin, tie predovšetkým v zime. 

Veľkú príťažlivosť majú Roháčske jazerá v karovom amfiteátri Roháčskej doliny pod Zeleným, chránené ako prírodná rezervácia spolu s celou oblasťou Smutnej doliny. Prístup k nim je po značkovaných chodníkoch od býv. Ťatliakovej chaty a z poľany Adamcuľa. Milovníci prírody oceňujú tiež pestrosť a bohatstvo veľhorskej kveteny, ktorá tak štedro pokrýva stráne a bralá Roháčov. 

Roháče sú ideálne pohorie pre vysokohorskú turistiku, horolezectvo, zimné športy i rekreáciu. Majú výborné lyžiarske terény, ich nadmorská výška zabezpečuje dostatok snehu na horských lúkach a poľanách cez celú zimu. Na severnej strane pohoria je lyžovanie možné až do konca mája. 

Roháče, spolu so Západnými Tatrami, boli vyhlásené za ochranné územie Tatranského národného parku. Nachádza sa v ňom tiež niekoľko prírodných rezervácií ako Sivý vrch, Osobitá, Kotlový žľab, Roháčske plesá. S ohľadom na to musí sa návštevník Roháčov v nich správať podľa zásad ochrany prírody, aké platia vo Vysokých Tatrách. 

1. Táborisko pri Studenom potoku v blízkosti chaty na Zverovke je výhodným východiskom k túram v Roháčoch. Predchádza tade turistický chodník na Osobitú (1687 m). Motorovým vozidlom sa dá ísť v Roháčskej doline až k miestu, kde bývala Ťatliakova chata, tj. do výšky 1490 m. 

2. Dolné Roháčske jazero v karovom amfiteátri pod Zeleným vo výške 1563 m, najväčšie pleso v Západných Tatrách, má vyše 2 ha plochy. Okolo jazera je bohatá vegetácia, od porastov trávy až po kosodrevinu. Rastie tu veľmi rozšírená kýchavica biela. 

3. Plačlivô (2126 m), krásny veľhorský bralnatý štít, nazývaný tiež Plačlivý Roháč, sa dvíha v hlavnom horskom hrebeni Roháčov nad Roháčskou dolinou. Spolu s Ostrým Roháčom charakterizujú toto pohorie. V popredí na skalnatom svahu kvety kamzičnice. 

4. Charakteristické rozorvané štíty Roháčov, podľa ktorých bola pomenovaná celá horská skupina, sú Ostrý Roháč (2084 m) a Plačlivo (2126 m). Z hrebeňa Západných Tatier výrazne vystupuje Hrubý vrch (2137 m) a Klin (2176 m), celkom vzadu sú štíty Vysokých Tatier s hrotom dominujúceho Kriváňa (2494 m). 

5. Veľkou atraktivitou Roháčov sú Roháčske plesá glaciálneho pôvodu v Roháčskej doline pod Zeleným. Dve z nich, Horné a Stredné Roháčske jazero, sú vidieť zo zráznych severných svahov Troch kôp (2154 m). Horné Roháčske jazero je hľbené, Stredné sčasti hradené pleso. 

6. Hrebeňový turistický chodník spája všetky najvýraznejšie štíty Roháčov. Medzí Ostrým Roháčom a Baníkovom (2178 m), najvyšším bodom hlavného hrebeňa roháčskej skupiny, sú niektoré exponované miesta zabezpečené reťazami. Pre svoju veľkoleposť patrí tento chodník k najviac vyhľadávaným turistickým trasám. 

7. Medzi vyhľadávané štíty v Roháčoch patrí aj Osobitá (1687 m), vysunutá ďaleko na severozápadný okraj Západných Tatier.