001-039 VYSOKÉ TATRY - Východná časť - SSR 

Veľhory vzrušovali ľudskú fantáziu odpradávna a pre svoju nebotyčnosť boli považované za sídlo božstiev a tajomných bytostí. Na vrchole Olympu sídlil podľa gréckej mytológie boh Zeus, na štítoch Vysokých Tatier mali asi svoje skrýše hlavne pekelné bytosti zo slovenských rozprávok, ako o tom svedčia mená niektorých štítov: Diablovina, Čertov chrbát, Satan a ďalšie. Niet preto div, že sa kedysi dávno ľudia báli do Vysokých Tatier vstúpiť. 

Prví, kto sa odvážili vojsť do vnútra tatranských velikánov, boli hľadači pokladov - rozprávkových i takých všedných, ako sú rudy a uhlie. Ale takéto poklady hľadali márne a o skutočné tatranské bohatstvo - prírodné krásy a zdravé ovzdušie - nemali vtedy záujem. A tak do Vysokých Tatier, lepšie povedané do ich okrajových oblastí sa spočiatku odvažovali iba pastieri, ak sa im ovce zatúlali, niekedy bylinári či lovci a snáď najčastejšie pytliaci. 

Ale na prelomu 19. a 20. storočia sa akoby razom Vysoké Tatry otvorili: na ich svahoch sa začali budovať liečebné zariadenia od jednoduchých dreveníc až po výstavné sanatóriá, ubytovne, hotely, príjazdové cesty i turistické chodníky do horských dolín a Vysoké Tatry začali rýchlo ožívať. Čistý vysokohorský tatranský vzduch má vskutku liečivé účinky a tak počet pacientov, ktorí tu hľadali stratené zdravie, sa každým rokom zvyšoval. No rovnako pribúdalo aj turistov a milovníkov prírodných krás, obdivujúcich pôvab tatranských dolín i monumentálnosť veľhorských štítov. 

Azda až medzi ostatnými vstúpili do Vysokých Tatier horolezci - no napriek tomu boli oni prví, ktorí uvideli z bezprostrednej blízkosti nádheru vysokotatranských velikánov, ktorá do tých čias sa dala len tušiť. Vysoké Tatry sa stali eldorádom horolezcov. 

V posledných rokoch bolo vo Vysokých Tatrách mnoho vybudované pre sprístupnenie ich krás, no ešte vždy sú tu miesta, kam sa môžu odvážiť len horolezci. Iným ponúka pohľady do vnútra i na vrcholy tatranských štítov náš stereokotúčik. 

K obrázkom (foto Horst Bauer): 

1. K nástupom na túry do východnej oblasti Vysokých Tatier i do Belanských Tatier je vyhľadávaným východiskom Brnčálova chata u Zeleného plesa. Leží v nadmorskej výške 1 545 m. 

2. Pohľad na Ždiarsku Vidlu (2 142 m) z Kopského sedla, ktoré tvorí predel medzi Vysokými a Belanskými Tatrami. 

3. Belanské Tatry sú na rozdiel od žulových Vysokých Tatier vytvorené z vápenca. Na snímke je pohľad zo Ždiarskej Vidly na skupinu okolo Lomnického štítu. Tmavý štít vpredu je Jahňací štít (2 300 m). 

4. Kežmarský štít sa dvíha z doliny Zeleného plesa takmer tisícmetrovou kolmou severnou stenou. Pohľad z hrebeňa tohoto štítu do úžasnej hľbky doliny je nádherný. 

5. V horách sa počasie mení rýchlejšie ako inde. Scenéria tu dostáva mnoho zmien a preto niet div, že hory získavajú vždy nových obdivovateľov. Snímka je zo steny Malého Kežmarského štítu do doliny Zeleného plesa. V pozadí sú Belanské Tatry. 

6. Azda najvhodnejším miestom pre rozhľad na východnú časť Vysokých Tatier je Jahňací štít. Na snímke sú od ľava: Malý Kežmarský štít, hrebeň Vidlových veží, Jastrabia veža, Lomnický štít, Posledná veža, Pyšný štít a Strapatá veža. 

7. Z Jahňacieho štítu smerom na západ sa horolezcom otvára panoráma hlavného hrebeňa Vysokých Tatier: na tmavom hrebeni v popredí vprostred je Svinka, v ďalšom hrebeni Ľadová veža, predposledný je hrebeň Javorových veží a na horizonte zľava sú Zlobivá, Rumanov štít, sedlo Váhy, Rysy, Nižné Rysy, Mengusovské štíty a Čubrina.