001-026 VYSOKÉ TATRY - Mengusovská dolina 

Často sa hovorí, že Vysoké Tatry sú najmenšie veľhory v Európe. Rozlohou snáď, no nie veľhorským charakterom. Ich hlavný hrebeň, idúci od východu k západu, je dlhý okolo dvadsaťpäť kilometrov, celková plocha Vysokých Tatier meria asi 260 km2 a ich vrcholky siahajú do výšky viac ako 2500 metrov. Sú tedy, pokiaľ ide o výšku, Vysoké Tatry skutočné veľhory. A keď územie, na ktorom stoja, je menšie, ako rozloha Álp čí Pyreneí, nie je im to na škodu. Všetky veľhorské krásy sú vo Vysokých Tatrách tak skoncentrované, ako azda nikde na svete. 

Ďalšou veľkou prednosťou Vysokých Tatier je ich prístupnosť. Vlak dovezie návštevníkov až na ich úbočia a motorizované vozidlá pohodlne vyjdú až k samému srdcu Vysokých Tatier. Pre toto všetko patria ony k najnavštevovanejším a pre ich nevšedné pôvaby sú mnohými označované za najkrajšie veľhory. 

Veľhorských krás je vo Vysokých Tatrách nespočítane. Na prvom mieste načim menovať štíty: Gerlach (2663 m), Ľadový (2630 m), Lomnický (2634 m), Kežmarský (2556 m), a povesťami známy Kriváň (2496 m). Ich vrcholky sú cieľom domácich i zahraničných turistov. 

Obzvlášť príťažlivé vo Vysokých Tatrách sú vysokohorské jazerá - plesá. Z tých najznámejšie sú Štrbské, Popradské, Zelené, Žabie a najhlbšie Hincovo (53 m). Pre ich hľbku im miestny ľud dal kedysi poetický názov morské oká. Vyhľbili ich pred mnoho tisíc rokmi ľadovce, ktoré kedysi pokrývali oblasť Vysokých Tatier. 

Veľmi zaujímavý je aj prírodný porast Vysokých Tatier a ich zverina. Až do výšky 1500 metrov rastú na väčšine horských svahov ihličnaté a smiešané lesy, v ktorých pozorný návštevník môže často zazrieť pasúce srny i statné horské jelene. Okrem nich žijú tu i medvede a rysy. Vo vyšších polohách sú rozľahlé porasty kosodreviny, ponad ktorú sa v niektorých dolinách vyvyšujú malebné koruny límb. Ani oblasti vyše dvoch tisíc metrov nie sú vo Vysokých Tatrách bez života. Okrem mnoho druhov vysokohorských rastlín kvitne tu symbol veľhor - plesnivec a horské srázy oživuje kamzík. V niektorých odľahlých miestach je možné vidieť a skôr častejšie počut hvizdot plachých svišťov. 

Po stránke klimatickej majú Vysoké Tatry nezvyčajne priaznivé podmienky. Vnútrozemská poloha chráni ich pred vplyvmi oceánu, najmä pred silnými studenými vetrami, ktorými napríklad veľmi trpia Alpy. Hlavne južné svahy Vysokých Tatier, vystavené po celý rok slnečným lúčom, sa ukázali veľmi vhodné pre výstavbu rekreačných a liečebných stredísk. Je zaujímavé - a mnohoročným pozorovaním overené - že južné úbočia Vysokých Tatier majú v zime, vplyvom tak zvanej inverzie, až o desať ba i viac stupňov vyššiu teplotu ako podtatranské roviny. 

Pre všetky vyjmenované i mnohé ďalšie zaujímavosti a krásy sú Vysoké Tatry už oddávna obľúbeným strediskom návštevníkov z domova i zahraničia, pre pohodlie ktorých slúži veľa moderne zariadených hotelov a horských chát, kempingov a miest pre táborenie, množstvo dobre značených a udržiavaných ciest a turistických chodníkov, lanoviek a výťahov. 

Zvlášť vhodné sú Vysoké Tatry pre zimné športy. Sú tu príkre zjazdy, slalomové dráhy a lyžiarske môstky pre dobrých lyžiarov, ale aj mierne svahy a sánkarské dráhy pre úplných začiatočníkov. A čo hlavné, je tu dostatok snehu i v pokročilej jari. Preto sa Vysoké Tatry právom stali miestom pre usporiadanie majstrovstva sveta v zimných športoch. 

K obrázkom (foto Horst Bauer): 

1. Pod zráznym hrebeňom Kôpok, na spojnici dolín Mengusovka a Zlomísk, leží v krásnom prírodnom rámci jedno z veľkých tatrianských plies, Popradské. Vzniklo z ľadovca v nadmorskej výške 1515 m. Jeho rozloha číta temer sedm hektarov pri hľbke až 17 metrov. Od jeho brehov porastlých storočnými limbami, môžu turisti vyjsť na mnoho krásnych turistických aj horolezeckých túr. Na mieste niekdajšej vyhorelej chaty bol tu postavený moderný hotel. 

2. Od Popradského plesa na východ stupňovito ide divoká a krásna dolina Zlomísk. Značený turistický chodník ku nej neide a tak sú jej vyššie, pomerne kľudné oblasti iba kráľovstvom kamzíkov, svišťov a orla. Len kedy tedy prejdú tu skupiny horolezcov smerujúcích na štíty v konci doliny, či do sedla Východnej Železnej brány, odkiaľ je možné prejsť do Kačej doliny. 

3. Od Popradského plesa ide značená magistrála na ľahko prístupnú Ostrvu (1984 m) s krásnymi výhľadmi do hlbokých dolín. Po hrebeni ďalej vedú turistu už iba "kamenné mužíky". Na snímke sa otvára pohľad do pustej, vysoko položenej Rumanovej dolinky, nad ktorou sa týči Gánok, Rumanov štít, Zlobivá a Snežné kopy. 

4. Z vyššie položenej Tupej (2298 m) sa otvára pohľad do daľšej, málo známej Dračej dolinky. Pod príkrým hrebeňom Kôpok ukrýva sa malé Dračie pleso, o ktorom rozpráva mnoho ľudových povestí. Leží na dne hlbokého ľadovcového kotla, obkolesené len pustou kamennou sutinou. Nad dolinkou čnejú štíty Vysoká (2560 m) a Dračí štít (2523 m). 

5. Celej Mengusovskej doline vojvodí štvorvrchol Český štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Možno ich prejsť horolezeckou hrebeňovou cestou, poskytujúcou pôžitok a velkolepý dojem z krásnych výhľadov. Pohľad cez odstrašujúce a nevľudne severné zrázy Vysokej na skupinu veží, štítov a sediel hlavného tatranského hrebeňa. 

6. Na mnoho štítov okrem horolezeckých ciest idú prístupné a značené turistické cesty. Pohľad z Českého štítu na cestu šplhajúcu na Rysy (2499 m). 

7. Vrchol Vysokej bohato odmení návštevníka za dlhý a nanáhavý výstup pohľadom do priepastných hľbok, na neobmedzenú šírku priestorov horského sveta, na masív Gerlachovského štítu, najvyššieho v Tatrách (2635 m). V pozadí zľava Východná Vysoká, Kupoľa, Bradavica a mrakmi zahalený Slavkovský štít.