001-025 VYSOKÉ TATRY - KRIVÁŇ 

Často sa hovorí, že Vysoké Tatry sú najmenšie veľhory v Európe. Rozlohou snáď, no nie veľhorským charakterom. Ich hlavný hrebeň, idúci od východu k západu, je dlhý okolo dvadsaťpäť kilometrov, celková plocha Vysokých Tatier meria asi 260 km2 a ich vrcholky siahajú do výšky viac ako 2500 metrov. Sú tedy, pokiaľ ide o výšku, Vysoké Tatry skutočné veľhory. A keď územie, na ktorom stoja, je menšie, ako rozloha Álp čí Pyreneí, nie je im to na škodu. Všetky veľhorské krásy sú vo Vysokých Tatrách tak skoncentrované, ako azda nikde na svete. 

Ďalšou veľkou prednosťou Vysokých Tatier je ich prístupnosť. Vlak dovezie návštevníkov až na ich úbočia a motorizované vozidlá pohodlne vyjdú až k samému srdcu Vysokých Tatier. Pre toto všetko patria ony k najnavštevovanejším a pre ich nevšedné pôvaby sú mnohými označované za najkrajšie veľhory. 

Veľhorských krás je vo Vysokých Tatrách nespočítane. Na prvom mieste načim menovať štíty: Gerlach (2663 m), Ľadový (2630 m), Lomnický (2634 m), Kežmarský (2556 m), a povesťami známy Kriváň (2496 m). Ich vrcholky sú cieľom domácich i zahraničných turistov. 

Obzvlášť príťažlivé vo Vysokých Tatrách sú vysokohorské jazerá - plesá. Z tých najznámejšie sú Štrbské, Popradské, Zelené, Žabie a najhlbšie Hincovo (53 m). Pre ich hľbku im miestny ľud dal kedysi poetický názov morské oká. Vyhľbili ich pred mnoho tisíc rokmi ľadovce, ktoré kedysi pokrývali oblasť Vysokých Tatier. 

Veľmi zaujímavý je aj prírodný porast Vysokých Tatier a ich zverina. Až do výšky 1500 metrov rastú na väčšine horských svahov ihličnaté a smiešané lesy, v ktorých pozorný návštevník môže často zazrieť pasúce srny i statné horské jelene. Okrem nich žijú tu i medvede a rysy. Vo vyšších polohách sú rozľahlé porasty kosodreviny, ponad ktorú sa v niektorých dolinách vyvyšujú malebné koruny límb. Ani oblasti vyše dvoch tisíc metrov nie sú vo Vysokých Tatrách bez života. Okrem mnoho druhov vysokohorských rastlín kvitne tu symbol veľhor - plesnivec a horské srázy oživuje kamzík. V niektorých odľahlých miestach je možné vidieť a skôr častejšie počut hvizdot plachých svišťov. 

Po stránke klimatickej majú Vysoké Tatry nezvyčajne priaznivé podmienky. Vnútrozemská poloha chráni ich pred vplyvmi oceánu, najmä pred silnými studenými vetrami, ktorými napríklad veľmi trpia Alpy. Hlavne južné svahy Vysokých Tatier, vystavené po celý rok slnečným lúčom, sa ukázali veľmi vhodné pre výstavbu rekreačných a liečebných stredísk. Je zaujímavé - a mnohoročným pozorovaním overené - že južné úbočia Vysokých Tatier majú v zime, vplyvom tak zvanej inverzie, až o desať ba i viac stupňov vyššiu teplotu ako podtatranské roviny. 

Pre všetky vyjmenované i mnohé ďalšie zaujímavosti a krásy sú Vysoké Tatry už oddávna obľúbeným strediskom návštevníkov z domova i zahraničia, pre pohodlie ktorých slúži veľa moderne zariadených hotelov a horských chát, kempingov a miest pre táborenie, množstvo dobre značených a udržiavaných ciest a turistických chodníkov, lanoviek a výťahov. 

Zvlášť vhodné sú Vysoké Tatry pre zimné športy. Sú tu príkre zjazdy, slalomové dráhy a lyžiarske môstky pre dobrých lyžiarov, ale aj mierne svahy a sánkarské dráhy pre úplných začiatočníkov. A čo hlavné, je tu dostatok snehu i v pokročilej jari. Preto sa Vysoké Tatry právom stali miestom pre usporiadanie majstrovstva sveta v zimných športoch. 

K obrázkom (foto Horst Bauer) 

1. Kriváň je majákom Vysokých Tatier aj dominantou nad celým liptovským krajom. Už z ďaleka víta prichodiacích a láka svojou krásou. Nie div, že je už od dávnych dob najznámejšou horou Tatier, ospevovaným symbolom národnej hrdosti Slovákov. Od milnulého storočia je cieľom národných podujatí, ktoré tu demonštrovali túžby Slovákov za sebeurčenie. 

2. Kriváň je ľahko prístupný a to z Podbanského cez Tri studničky zeleno značeným a od Štrbského plesa cez Janske pleso modro značeným turistickým chodníkom. Cesty idú miestami, kde opustené štolne svedčia o čulom kutaní v stredoveku, no vedú nás i oblasťami tuhých bojov v čase SNP. 

3. Cesty a prte idú najprv lesom, potom pásmom kosodreviny a horských lúk, až nás napokon zavedú do chaotickej zmesi skál, kamenných ssutí a snehu. Len nízka vegetácia pokrýva malé miesta. V tejto časti sa otvárajú pohľady do veľkých hľbok a do diaľky. Na snímke zprava spadá hrebeň Krátkej, nad horným patrom doliny Nefcerka sa týči hrebeň Hrubá. 

4. Južné, k slncu obrátené zelené svahy Kriváňa vyzerajú privetivo, severné úbočia odstrašujú svojou divokosťou, kamennou pustotou a závrať budiacou hľbkou. - Pohľad na Nižné Terianské pleso v doline Nefcerka, ktorá je prírodnou rezerváciou. Človekom nerušení žijú tu vzácní obyvatelia horskej prírody, najmä kamzíci, v dolnej části i medvede. 

5. Na východ spadajú svahy Kriváňa prudko do doliny Za handel. V jej záveru, v ssuťovom a skalnatom loži po dávnom ľadovci leží krásne a veľké jazero Zelené pleso Krivánske, ktorého brehy sú taktiež prístupné turisticky značeným chodníkom. 

6. Pohľad k severovýchodu. - Vrchol Kriváňa poskytuje z výšky 2494 m neobmezený kruhový výhľad, který je najzaujímavejší smerom na hrebene, doliny a štíty Vysokých Tatier. Na snímke je v popredí záver doliny Nefcerka s Vyšným Terianskym plesom, v strede Furkotský a Štrbský štít nad závermi dolín Furkostkej a Mlynickej. Napravo masív Gerlachovského štítu, v pozadí Lomnický štít. 

7. Od Čubriny z hlavného hrebeňa vybieha k juhu veľká Krivánska rozsocha, ktorá sa pozdejšie delí na niekoľko hrebeňov, štítov a veží, obklopujúcích hlboké doliny. Zľava časť doliny Nefcerka, v popredí dolina Za handel, potom hrebeňami oddelené doliny Tichá voda, Furkotská a Mlynická. Za nimi sú zľava Rysy, v mrakov Lomnický štít, Vysoká, masív Gerlachovského štítu, najvyššieho vo Vysokých Tatrách, a Končistá.