001-024 VYSOKÉ TATRY - Štrbské pleso 

Často sa hovorí, že Vysoké Tatry sú najmenšie veľhory v Európe. Rozlohou snáď, no nie veľhorským charakterom. Ich hlavný hrebeň, idúci od východu k západu, je dlhý okolo dvadsaťpäť kilometrov, celková plocha Vysokých Tatier meria asi 260 km2 a ich vrcholky siahajú do výšky viac ako 2500 metrov. Sú tedy, pokiaľ ide o výšku, Vysoké Tatry skutočné veľhory. A keď územie, na ktorom stoja, je menšie, ako rozloha Álp čí Pyreneí, nie je im to na škodu. Všetky veľhorské krásy sú vo Vysokých Tatrách tak skoncentrované, ako azda nikde na svete. 

Ďalšou veľkou prednosťou Vysokých Tatier je ich prístupnosť. Vlak dovezie návštevníkov až na ich úbočia a motorizované vozidlá pohodlne vyjdú až k samému srdcu Vysokých Tatier. Pre toto všetko patria ony k najnavštevovanejším a pre ich nevšedné pôvaby sú mnohými označované za najkrajšie veľhory. 

Veľhorských krás je vo Vysokých Tatrách nespočítane. Na prvom mieste načim menovať štíty: Gerlach (2663 m), Ľadový (2630 m), Lomnický (2634 m), Kežmarský (2556 m), a povesťami známy Kriváň (2496 m). Ich vrcholky sú cieľom domácich i zahraničných turistov. 

Obzvlášť príťažlivé vo Vysokých Tatrách sú vysokohorské jazerá - plesá. Z tých najznámejšie sú Štrbské, Popradské, Zelené, Žabie a najhlbšie Hincovo (53 m). Pre ich hľbku im miestny ľud dal kedysi poetický názov morské oká. Vyhľbili ich pred mnoho tisíc rokmi ľadovce, ktoré kedysi pokrývali oblasť Vysokých Tatier. 

Veľmi zaujímavý je aj prírodný porast Vysokých Tatier a ich zverina. Až do výšky 1500 metrov rastú na väčšine horských svahov ihličnaté a smiešané lesy, v ktorých pozorný návštevník môže často zazrieť pasúce srny i statné horské jelene. Okrem nich žijú tu i medvede a rysy. Vo vyšších polohách sú rozľahlé porasty kosodreviny, ponad ktorú sa v niektorých dolinách vyvyšujú malebné koruny límb. Ani oblasti vyše dvoch tisíc metrov nie sú vo Vysokých Tatrách bez života. Okrem mnoho druhov vysokohorských rastlín kvitne tu symbol veľhor - plesnivec a horské srázy oživuje kamzík. V niektorých odľahlých miestach je možné vidieť a skôr častejšie počut hvizdot plachých svišťov. 

Po stránke klimatickej majú Vysoké Tatry nezvyčajne priaznivé podmienky. Vnútrozemská poloha chráni ich pred vplyvmi oceánu, najmä pred silnými studenými vetrami, ktorými napríklad veľmi trpia Alpy. Hlavne južné svahy Vysokých Tatier, vystavené po celý rok slnečným lúčom, sa ukázali veľmi vhodné pre výstavbu rekreačných a liečebných stredísk. Je zaujímavé - a mnohoročným pozorovaním overené - že južné úbočia Vysokých Tatier majú v zime, vplyvom tak zvanej inverzie, až o desať ba i viac stupňov vyššiu teplotu ako podtatranské roviny. 

Pre všetky vyjmenované i mnohé ďalšie zaujímavosti a krásy sú Vysoké Tatry už oddávna obľúbeným strediskom návštevníkov z domova i zahraničia, pre pohodlie ktorých slúži veľa moderne zariadených hotelov a horských chát, kempingov a miest pre táborenie, množstvo dobre značených a udržiavaných ciest a turistických chodníkov, lanoviek a výťahov. 

Zvlášť vhodné sú Vysoké Tatry pre zimné športy. Sú tu príkre zjazdy, slalomové dráhy a lyžiarske môstky pre dobrých lyžiarov, ale aj mierne svahy a sánkarské dráhy pre úplných začiatočníkov. A čo hlavné, je tu dostatok snehu i v pokročilej jari. Preto sa Vysoké Tatry právom stali miestom pre usporiadanie majstrovstva sveta v zimných športoch. 

K obrázkom (foto Horst Bauer): 

1. Nad rovinatou popradskou dolinou vystupujú Vysoké Tatry ako mohutná hradba hrebeňov, vrcholiacích ostrými štítmi a vežami. Nie div, že tento malebný pohľad lákal a láká vždy nových a nových návštevníkov. 

2. Južné svahy pod štítmi Vysokých Taier majú veľmi priaznivé klimatické podmienky, ktoré viedli k zakladaniu sanatórií a klimaticko liečebných osád. Na snímke je sanatórium Morava v Tatranskej Lomnici. 

3. Najvyššie položenou osadou nielen v Tatrách, ale v celej ČSSR je Štrbské Pleso, ležiaci na brehoch rovnakomenného jazera vo výške 1351 metrov nad morom. Jazero je asi 20 m hlboké a meria temer 20 hektárov. Vedľa kúpeľnej funkcie je Štrbské Pleso dôležitým turistickým centrom a východiskom mnohých krásných turistických a horolezeckých túr do okolia. Pohľad cez hotely a sanatória; medzi hrebeňom Soliska a hrebeňom Ostré je zovretá Furkotská dolina. V pozadí vrchol Kriváňa, Mlynická dolina (vpravo) je od Furkotskej oddelená hrebeňom Soliska. Nad hrebeň Ostrej vysoko čnie Kriváň. 

4. Štrbské Pleso a jeho okolie má v zime výborné podmienky pre rôzne zimné športy. Z týchto dôvodov bolo vybraté pre Majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970. Teraz tu panuje čulý stavebný ruch. Vo výstavbe je nielen športový areál, ale aj veľa ubytovacích zariadení. 

5. Dominantou celého športového areálu na Štrbskom Plese sú dva nové skokanské môstky, riešené modernou odvážnou stavbou. 

6. Z môstku sa otvára pohľad na bielostnú plochu zanrznutého Štrbského plesa a hotely a sanatória na jeho brehoch. Hlboko dole je Popradská kotlina. 

7. Štrbské pleso má prekrásne okolie prístupné i hustou sieťou značených ciest. Z malebných a členitých partií dolín Furkotka, Mlynica, Mengusovská a Zlomísk je najkrajší dvojvrcholový štít Vysoká (2500 m). Spolu s Českým štítom (naľavo) a Dračím štítom (napravo) zaujímajú každého návštevníka.