001-023 VYSOKÉ TATRY - BIELOVODSKÁ DOLINA 

Často sa hovorí, že Vysoké Tatry sú najmenšie veľhory v Európe. Rozlohou snáď, no nie veľhorským charakterom. Ich hlavný hrebeň, idúci od východu k západu, je dlhý okolo dvadsaťpäť kilometrov, celková plocha Vysokých Tatier meria asi 260 km2 a ich vrcholky siahajú do výšky viac ako 2500 metrov. Sú tedy, pokiaľ ide o výšku, Vysoké Tatry skutočné veľhory. A keď územie, na ktorom stoja, je menšie, ako rozloha Álp čí Pyreneí, nie je im to na škodu. Všetky veľhorské krásy sú vo Vysokých Tatrách tak skoncentrované, ako azda nikde na svete. 

Ďalšou veľkou prednosťou Vysokých Tatier je ich prístupnosť. Vlak dovezie návštevníkov až na ich úbočia a motorizované vozidlá pohodlne vyjdú až k samému srdcu Vysokých Tatier. Pre toto všetko patria ony k najnavštevovanejším a pre ich nevšedné pôvaby sú mnohými označované za najkrajšie veľhory. 

Veľhorských krás je vo Vysokých Tatrách nespočítane. Na prvom mieste načim menovať štíty: Gerlach (2663 m), Ľadový (2630 m), Lomnický (2634 m), Kežmarský (2556 m), a povesťami známy Kriváň (2496 m). Ich vrcholky sú cieľom domácich i zahraničných turistov. 

Obzvlášť príťažlivé vo Vysokých Tatrách sú vysokohorské jazerá - plesá. Z tých najznámejšie sú Štrbské, Popradské, Zelené, Žabie a najhlbšie Hincovo (53 m). Pre ich hľbku im miestny ľud dal kedysi poetický názov morské oká. Vyhľbili ich pred mnoho tisíc rokmi ľadovce, ktoré kedysi pokrývali oblasť Vysokých Tatier. 

Veľmi zaujímavý je aj prírodný porast Vysokých Tatier a ich zverina. Až do výšky 1500 metrov rastú na väčšine horských svahov ihličnaté a smiešané lesy, v ktorých pozorný návštevník môže často zazrieť pasúce srny i statné horské jelene. Okrem nich žijú tu i medvede a rysy. Vo vyšších polohách sú rozľahlé porasty kosodreviny, ponad ktorú sa v niektorých dolinách vyvyšujú malebné koruny límb. Ani oblasti vyše dvoch tisíc metrov nie sú vo Vysokých Tatrách bez života. Okrem mnoho druhov vysokohorských rastlín kvitne tu symbol veľhor - plesnivec a horské srázy oživuje kamzík. V niektorých odľahlých miestach je možné vidieť a skôr častejšie počut hvizdot plachých svišťov. 

Po stránke klimatickej majú Vysoké Tatry nezvyčajne priaznivé podmienky. Vnútrozemská poloha chráni ich pred vplyvmi oceánu, najmä pred silnými studenými vetrami, ktorými napríklad veľmi trpia Alpy. Hlavne južné svahy Vysokých Tatier, vystavené po celý rok slnečným lúčom, sa ukázali veľmi vhodné pre výstavbu rekreačných a liečebných stredísk. Je zaujímavé - a mnohoročným pozorovaním overené - že južné úbočia Vysokých Tatier majú v zime, vplyvom tak zvanej inverzie, až o desať ba i viac stupňov vyššiu teplotu ako podtatranské roviny. 

Pre všetky vyjmenované i mnohé ďalšie zaujímavosti a krásy sú Vysoké Tatry už oddávna obľúbeným strediskom návštevníkov z domova i zahraničia, pre pohodlie ktorých slúži veľa moderne zariadených hotelov a horských chát, kempingov a miest pre táborenie, množstvo dobre značených a udržiavaných ciest a turistických chodníkov, lanoviek a výťahov. 

Zvlášť vhodné sú Vysoké Tatry pre zimné športy. Sú tu príkre zjazdy, slalomové dráhy a lyžiarske môstky pre dobrých lyžiarov, ale aj mierne svahy a sánkarské dráhy pre úplných začiatočníkov. A čo hlavné, je tu dostatok snehu i v pokročilej jari. Preto sa Vysoké Tatry právom stali miestom pre usporiadanie majstrovstva sveta v zimných športoch. 

K obrázkom (foto Horst Bauer): 

1. Bielovodská dolina je najrozsiahlejšou a najčlenitejšou dolinou Vysokých Tatier. Je to jediná tatranská dolina alpského typu. V jej dolnej časti sú zalesnené svahy a lučinaté dno, stredná časť je porastlá hustým pralesom, kde žijú medvede, rysy a vlk. V záveru je dolina rozčlenená do viac malých doliniek, ktorých skalnatými terasami spadajú do doliny vysoké vodopády. Celou dolinou tečie prudká a priezračná bystrina Biela voda. 

2. Pre prírodné krásy sa o Bielovodskej doline hovorí, že je najpeknejšou dolinou Vysokých Tatier. Preto, ako aj pre vzácne živočíšstvo a rastlinstvo v nej sa nachodiaci, bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu Tatranského národného parku. Pohľad z lučinatého dna doliny do jednej z bočných dolín - Žabej doliny Bielovodskej, obklopenej štítmi: Mlynár (2168 m), Vyšný (2252 m) a Nižný (2050 m), Žabí štít a Sedem Granátov. Nad záverom tejto doliny čnie dvojvrcholová Vysoká a Český štít. 

3. Spodná polovina doliny je svojím prostredím priamo predurčená k odpočinku a oddychu. Ľuďom z hlučných miest vidí sa táto oáza ticha ako rozprávka. Vôňa horských lúk a lesnej živice, šum lesa i hukot bystrín pôsobí ako balzam. Funkcia Tatranského národného parku spočíva práve v ochrane týchto prírodných krás. 

4. Bielovodská dolina je pre svoju krásu často navštevovaná napriek tomu, že priechod celej doliny je dlhá a ku koncu už veľmi namáhavá túra. Turistická cesta sprístupňuje celú dolinu a dva značkované prechody cez vysoké sedlá dávajú možnosť vstupu do dolín na južných svahoch Vysokých Tatier. Kým sa návštevník dostane do záveru doliny, musí prejsť pod mohutnými a zráznymi stenami strážcu doliny - Mlynára. 

5. Z popod steny Mlynára sa otvára pohľad do mohutných severných stien a rázsoch štítov v záveru doliny. Tento divoký terén je vyhláseným rajom horolezcov, lebo ním idú až 800 m vysoké slávne lezecké cesty. Pohľad od bystriny Biela do severných zrázov Gánku (2425 m). 

6. Pohľad na bočné vrcholy Mlynára - Bielovodskú vežu (1825 m) - dáva nazrieť i do geologickej minulosti Tatier. Bok hory až ku dnu údolia je ako vysústružený do písmena U dávnym ľadovcom, zo všetkých tatranských ľadovcov najmohutnejším, ktorý sa zvoľna posunoval pozdľž Bielovodskej veže dolu údolím a obrúsil ju svojím ľadom a kamením. 

7. Záver Bielovodskej doliny je rebrami a rázsochami, zbiehajúcimi zo štítov tatranského hrebeňa, rozčlenený na rad malých a vysoko položených doliniek. Na snímke je jedna z nich - Česká dolina, zovretá zľava úbočím Rysov a Žabieho štítu, zprava svahmi Gánku a Pustých veží. V hlbokých dňoch ležia dve krásne plesá, vyššie Zamrznuté (1774 m) a nižšie České pleso (1612 m). Cez vysoký kolmý prah, oddelujúci tuto dolinu od Bielovodskej doliny, spadá vysoký Český vodopád.