001-022 VYSOKÉ TATRY - na najvyšší štít Tatier 

Často sa hovorí, že Vysoké Tatry sú najmenšie veľhory v Európe. Rozlohou snáď, no nie veľhorským charakterom. Ich hlavný hrebeň, idúci od východu k západu, je dlhý okolo dvadsaťpäť kilometrov, celková plocha Vysokých Tatier meria asi 260 km2 a ich vrcholky siahajú do výšky viac ako 2500 metrov. Sú tedy, pokiaľ ide o výšku, Vysoké Tatry skutočné veľhory. A keď územie, na ktorom stoja, je menšie, ako rozloha Álp čí Pyreneí, nie je im to na škodu. Všetky veľhorské krásy sú vo Vysokých Tatrách tak skoncentrované, ako azda nikde na svete. 

Ďalšou veľkou prednosťou Vysokých Tatier je ich prístupnosť. Vlak dovezie návštevníkov až na ich úbočia a motorizované vozidlá pohodlne vyjdú až k samému srdcu Vysokých Tatier. Pre toto všetko patria ony k najnavštevovanejším a pre ich nevšedné pôvaby sú mnohými označované za najkrajšie veľhory. 

Veľhorských krás je vo Vysokých Tatrách nespočítane. Na prvom mieste načim menovať štíty: Gerlach (2663 m), Ľadový (2630 m), Lomnický (2634 m), Kežmarský (2556 m), a povesťami známy Kriváň (2496 m). Ich vrcholky sú cieľom domácich i zahraničných turistov. 

Obzvlášť príťažlivé vo Vysokých Tatrách sú vysokohorské jazerá - plesá. Z tých najznámejšie sú Štrbské, Popradské, Zelené, Žabie a najhlbšie Hincovo (53 m). Pre ich hľbku im miestny ľud dal kedysi poetický názov morské oká. Vyhľbili ich pred mnoho tisíc rokmi ľadovce, ktoré kedysi pokrývali oblasť Vysokých Tatier. 

Veľmi zaujímavý je aj prírodný porast Vysokých Tatier a ich zverina. Až do výšky 1500 metrov rastú na väčšine horských svahov ihličnaté a smiešané lesy, v ktorých pozorný návštevník môže často zazrieť pasúce srny i statné horské jelene. Okrem nich žijú tu i medvede a rysy. Vo vyšších polohách sú rozľahlé porasty kosodreviny, ponad ktorú sa v niektorých dolinách vyvyšujú malebné koruny límb. Ani oblasti vyše dvoch tisíc metrov nie sú vo Vysokých Tatrách bez života. Okrem mnoho druhov vysokohorských rastlín kvitne tu symbol veľhor - plesnivec a horské srázy oživuje kamzík. V niektorých odľahlých miestach je možné vidieť a skôr častejšie počut hvizdot plachých svišťov. 

Po stránke klimatickej majú Vysoké Tatry nezvyčajne priaznivé podmienky. Vnútrozemská poloha chráni ich pred vplyvmi oceánu, najmä pred silnými studenými vetrami, ktorými napríklad veľmi trpia Alpy. Hlavne južné svahy Vysokých Tatier, vystavené po celý rok slnečným lúčom, sa ukázali veľmi vhodné pre výstavbu rekreačných a liečebných stredísk. Je zaujímavé - a mnohoročným pozorovaním overené - že južné úbočia Vysokých Tatier majú v zime, vplyvom tak zvanej inverzie, až o desať ba i viac stupňov vyššiu teplotu ako podtatranské roviny. 

Pre všetky vyjmenované i mnohé ďalšie zaujímavosti a krásy sú Vysoké Tatry už oddávna obľúbeným strediskom návštevníkov z domova i zahraničia, pre pohodlie ktorých slúži veľa moderne zariadených hotelov a horských chát, kempingov a miest pre táborenie, množstvo dobre značených a udržiavaných ciest a turistických chodníkov, lanoviek a výťahov. 

Zvlášť vhodné sú Vysoké Tatry pre zimné športy. Sú tu príkre zjazdy, slalomové dráhy a lyžiarske môstky pre dobrých lyžiarov, ale aj mierne svahy a sánkarské dráhy pre úplných začiatočníkov. A čo hlavné, je tu dostatok snehu i v pokročilej jari. Preto sa Vysoké Tatry právom stali miestom pre usporiadanie majstrovstva sveta v zimných športoch. 

K obrázkom (foto Horst Bauer): 

1. Za najkrajšiu dolinu na južných svahoch Vysokých Tatier je považovaná Malá Studená dolina. V jej závere, vo vysokohorskom amfiteátri, za vysokým skalným prahom sa skrýva skupina krásnych horských jazier - Päť spišských plies. Dávni návštevníci doliny používali k nocľahu a úkrytu "ohniská", upravené suché previsy. Ale už na konci minulého storočia tu bola postavená vo výške 2015 metrov chata, pomenovaná po propagátorovi Vysokých Tatier Téryho. Dodnesd je Téryho chata medzi turistami a horolezcami veľmi obľúbená. 

2. Nedielnou súčasťou a okrasou tatranskej prírody sú horské jazerá - plesá. Na našej strane Vysokých Tatier je ich vyše sto, veľkých i malých, hlbokých aj plytkých. Všetky sú pamiatkou na dobu ľadovú. Sú roztrúsené takmer po všetkých dolinách od úpätia až do výšok, kde sa i v lete ťažko zbavujú ľadového panciera. Ešte vysoko nad Téryho chatou v malej bočnej dolinke pod Sedielkom, je skryté najvyššie položené pleso Vysokých Tatier, Modré pleso, v nadmorskej výške 2157 m. Má pusté, smutné brehy a divoké okolie. 

3. Z Malej Studenej doliny možno prejsť cez niektoré vysoko položené sedlá do súsedných dolín na juh i na sever od hlavného hrebeňa. Prechod hrebeňom na Širokú vežu dáva krásny výhľad cez Malú Studenú dolinu do zráznej západnej steny Lomnického štítu s chýrnou horolezeckou cestou Hokejkou, na Lastovičiu vežu, Pyšný štít, Spišský štít, Baranie sedlo a Baranie rohy, ktoré dovedna tvoria východnú hradbu Studenej doliny. 

4. Mnoho štítov, ktoré obklopujú tatranské doliny, je prístupných značenými turistickými chodníkmi. Sú pomedzi nimi aj vychýrené vyhliadkové vrcholy, ako napríklad Vysoká, ktorá sa týči nad dolinami Veľkou Studenou, Velickou a Svišťovou. Aj keby tu návštevníka prekvapila nepohoda, nestráca výhľad na pôsobivosti, lež naopak. Na snímke výhľad z Východnej Vysokej na divoko rozorvaný hrebeň s Bradavicou a v mrakoch ukrytý vrchol Slavkovského štítu. 

5. Čím vyššie ideme príkrym úbočím Gerlachovského štítu, tým krásnejší výhľad sa nám otvára. Toto je pohľad do záveru Velickej doliny a nad ňou sedlo Poľský hrebeň, kadiaľ ide prechod do Svišťovej doliny. Nad sedlom je Javorinská Široká (2210 m), Divá veža (2378 m) a Východná Vysoká (2429 m). V pozadí poľské pohorie. 

6. Už za výstupu sa horolezcom či turistom nakytajú prekrásne výhľady na okolité hrebene, štíty a hlboké doliny. Nad priepastnou hľbkou Velickej doliny sa tiahne hrebeň s Kupolou (2416 m), Westerovým štítom (2429 m), Bradavicou (2492 m), Skrinicovými a Slavkovskými vežami. Nad týmto hrebeňom vystupuje masív Malého Ľadového štítu, ďalej Baranie rohy, Pyšné štity a Lomnický štít. 

7. Výstup na Gerlachovský štít nie ľahký, no námaha je odmenená krásnym, ničím neobmezeným kruhovým výhľadom. Najkrajší je pohľad smerom k Lomnickému štítu. Vpredu hrebeň s Westerovým štítom, Bradavicou a Slavkovskými vežami. Za Veľkou Studenou dolinou vystupuje obruba Širokej veže až po Stredohrot. Nado všetkým dominujú zľava Baranie rohy, Pyšný štít a najvyšší Lomnický štít.