Detail anglicky Ždiar II
O tomto tématu ve Wikipedii (nové okno)
Detail
Označení 001-020
Země Československo
Světadíl Evropa
Foto Horst Bauer
Výr.číslo Bez popisu
Žánr Hory
Obrázky
Pictures
1. Ždiarsky kostolík
2. Ždiarske domy
3. Ždiarska vidla
4. Miestny kroj
5. Dievča zo Ždiaru
6. Sedliacka usadlosť
7. Javorina
Doprovodný text

001-020 ŽDIAR II 

Úbočia Vysokých Tatier okrašlovali dve rázovité obce - na južnej strane Važec, na severovýchode Ždiar. Žiaľbohu, Važec v roku 1931 temer do základov vyhorel. Bol síce znova vybudovaný, ale poväčšine z kameňa a tehál; írečité drevené domy zmizli. Zostali ale zachované v Ždiari, pôvabnej horskej dedine, rozloženej na svahoch širokého údolia pri Ceste slobody, neďaleko poľských hraníc. 

Ždiar, ktorý teraz číta okolo 2000 obyvateľov, bol kedysi len sídlem drevorúbačov, ako to napokon už jeho meno naznačuje. Jeho okolitým rozsiahlym lesom, ktorých majiteľom bol ešte na počiatku tohoto storočia cudzí statkár Hohenlohe, hrozilo nebezpečie, že budú načisto vyrúbané. No vďaka bohu zachovalo sa z nich hodne a práve Ždiar je najvhodnejšie východisko do ich velebného, akoby chrámového ticha. 

Je typické pre ľudí pracujúcich v horách, že si svoje príbytky stavajú z dreva a ešte ich pekne ozdobujú. V Ždiari je takýchto starobylých dreveníc nepočítane. Z veľkej časti majú vyrezávané pavlače, štíty aj obločnice. Zachovali sa tu aj pôvodné horalské kroje, triezvejšie, menej farbisté ako kroje z bohatých rovín, no pritom vkusné, majúce prirodzený pôvab. 

Ždiar je najvhodnejším turistickým východiskom do neďalekých Belanských Tatier. Tato časť tatranského areálu sa vápencovým zložením líši od ostatného, väščinou žulového masívu Vysokých Tatier. Ráz Belanských Tatier je iný, naozaj zaujímavý, iná je i kvetena, ktorá na ich teplom vápencovom podklade rastie. Okrem hrebeňa Belanských Tatier patrí k prírodným zaujímavostiam ždiarského okolia Bielovodská dolina. Je zaklínená hlboko do tatranských veľhor a je bohatá na okolitú krajinskú scenériu, ako aj na zaujímavé rastlinstvo. 

Belanské Tatry boli vyhlásené za prísne chránenú prírodnú rezerváciu. Obyvatelia Ždiaru by mali nemenej prísne dbať, aby sa jeho starobylé drevené domy, kroje a obyčaje zachovali čím najdlhšie. 

 

K obrázkom (foto Horst Bauer): 

1. Ždiarsky kostolík. O veľkých cirkevných sviatkoch či o svadbách možné tu vidieť Ždiarčanov v ich írečitých krojoch. 

2. Ždiar bol vystavený celý z dreva, ako to je zvykom v horských oblastiach. Na snímke je skupina domov vprostred dediny. 

3. Ždiar leží v nádhernom prírodnom prostredí pod Belanskými Tatrami. Dvojhora v pozadí má priliehavé meno Ždiarska vidla. 

4. Prirodzená vlastnosť a snaha žiť v čo najkrajšom prostredí prenáša sa z generácie na generáciu, čeho svedectvom sú pekné ozdobené domy i ždiarsky kroj. 

5. Kedysi bývalo v Ždiari výnimkou keď niekto nosil obyčajné šaty namiesto kroja. Škoda, že dnes je tomu naopak. 

6. Celkový pohľad na sedliacku usadlosť. Jednotlivé budovy sú účelne postavené do uzatvoreného celku. 

7. Javorina - malá podhorská osada západne od Ždiaru. V pozadí zľava Pyšný štít, Baranie rohy a Javorový štít. 

Home