005-026 DOMICA II - SSR 

Šíra vápencová krajina, na západe ohraničená riekou Muráň, na severe líniou Jelšava - Rožňava - Štos a na východe riekou Bodvou, volá sa Slovenský kras. Pôvodne súvislý povrch Slovenského krasu vytvorený na zvrásnených triasových vápencoch, bol neskoršie rozčlenený na niekoľko planín, ktoré sú oddelené hlbokými údoliami a rokľami. Tieto planiny sú typickým krasovým územím s množstvom závrtov, krasových údolí, priepastí a jaskýň, z ktorých najznámejšia je Domica. 

Domica je jedinečný labyrint kvapľami vyzdobených chodieb, ktoré sa podzemím tiahnu až za hranice Maďarska. Nimi preteká podzemná riečka Styx, ktorá tu vytvára krásne kaskády a jazierká. Svojou rozsiahlosťou, mohutnosťou priestorov a bohatosťou kvapľovej výzdoby stala sa Domica svetoznámou. Zvlášť cenné sú jej priestory ako nálezište predmetov z mladšej doby kamennej, čo svedčí, že Domica bola človekom obývaná už pred 4000 - 5000 rokmi. Aj nástenné kresby sú toho dokladom. 

Kvapľové bohatstvo Domice je ohromné. Okrem veľkého množstva pagôd vytvorila tu príroda stromovité skupiny, ktoré menia priestory jaskyne v sústavu rozprávkových sál s fantastickými výzdobami. Obrovské kvapľové stľpy sa vo výške niekoľko desiatok metrov upínajú sťa gigantické piliere na povalu ako na chrámovú klenbu. Komplexy jaskýň, dómy, kaskádovité jazierka zanechajú v návštevníkovi nezabudnuteľnú spomienku. 

Meno jaskyne Domica vyskytuje sa už v minulom storočí v maďarských a nemeckých sprievodcoch. No s úpravou chodníkov a prechodov cez podzemné toky sa začalo až v roku 1930 a verejnosti sprístupnená bola Domica od roku 1932. Pretože vtedajší hraničný statut ustanovoval, že hraničná čiara medzi oboma štátmi rozdeluje i podzemné priestory, bola zahradená spojovacia chodba medzi Maďarskou a našou republikou. Dnes vybavujú pracovníci jaskyne priamo malý pohraničný styk cez hraničný prechod spojený s návštevou jaskyne Aggteleg na maďarskom území. A keďže jaskyňa je otvorená po celý rok, navštívi ju ročne okolo stotisíc návštevníkov. 

K obrázkom (foto M. Racek a F. Šilhavý): 

1. Vstupná chodba. Ani najšikovnejšia ruka sochára nevedela by do kameňa vytesať to, čo tu vymodelovala rušivá a súčasne tvorivá činnosť vody. 

2. Černošská chyža, rozprávkové podsvetia. Naša fantázia si môže predstaviť, ako tu kedysi žil neolitický človek. 

3. Samsonove stľpy prekvapujú mohutnosťou. Od povaly splývajú dolu ako vodopády. 

4. a 5. Výzdoba v Majkovom dóme. Kvapľové útvary najrozmanitejších tvarov a veľkostí dávajú týmto miestam vzhľad ozajetného dómu. 

6. Kamenné lono dobre a nápadito osvetlené ako by pripomínalo skutočné lono matky Zeme. Sú v ňom zaujímavé kresby neolitického človeka. 

7. Galéria, ktorej klenbu nesie obrovský stľp, hýri farbami mnohých odtieňov. Kryštály vápenca v žiari reflektorov pôsobia dojmom tisícov diamantov.