005-023 DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY I Turisti cestujúci po Slovensku nevyhľadávajú iba Vysoké Tatry, lebo i Nízke Tatry priťahujú svojou nevšednou krásou. Keď cestujeme Liptovom od Mikuláša na juh, privedie nás cesta do srdca Nízkych Tatier, do Demänovskej doliny a do demänovských podzemných svetov. Akže dolina nadchýna mnohých obdivovateľov prírody prekrásnymi scenériami strmých brál a hustých tmavých ihličnatých lesov, v podzemných priestoroch Demänovských jaskýň pri pohľadu na kamennú krásu cíti sa človek malým a nepatrným a oko takmer nestačí vnímať zázraky tajomného sveta. Komplex chodieb Demänovských jaskýň, dlhý asi 21 km, sa vyznačuje mohutnými priestorami, rozprávkovými jaskynnými útvarmi a jazierkami so zrkadlovou vodou. Svojou krásou jaskyne trvalo zapôsobia na všetkých, ktorí ich podzemnými chodbami prejdú. Z rozsiahleho labyrintu jaskýň je doteraz sprístupnená jaskyňa Slobody, Ľadová jaskyňa a v súčasnosti sa pracuje na sprístupnení jaskyne Mieru. Jaskyňa Slobody pre svoju úchvatnú, bohatú a pestrofarebnú výzdobu je najznámejšia, hoci riečka Demänovka, jej ponory a tak zvané Vyvieranie boli známe od nepamäti. Objaviteľom pohádkovo krásnej, farbitosťou kvapľových útvarov dosiaľ nevídanej jaskyne Slobody bol r. 1921 Alois Král. V roku 1924 bola jaskyňa otvorená pre verejnosť. Odvtedy každý rok ju prídu pozrieť tisícky návštevníkov. Z pohodlných betónových chodníkov môžu sa dívať a kochať sa úchvatnou kvapľovou výzdobou, obzerať stalagmity, stalaktity či stalagnáty snehobielej až tmavočervenej farby, zahľadieť sa do hučiaceho, priezračného podzemného toku riečky Demänovky, ako aj do čarovných jazierok s modrozelenkavou vodou. V tichom zahľadení návštevník nemôže inakšie, ako súhlasiť so spisovateľom Rudolfom Tesnohlídkom, ktorý krátko po objavení jaskyne sa priznal, že: "Človek stojí v údivu a u vedomí vlastní nepatrnosti a je mu, jak by opravdu vnikl za oltár svätyne prírody." K obrázkom (foto Milan Racek a Fr. Šilhavý): 1. Ružová sieň s leknovým jazierkom patrí k najkrajším podzemným priestorom jaskyne. Krása tejto podzemnej siene je znásobená odzrkadlením vo vodnej hladine. 2. Chrličov dóm, volaný tiež Janáčkov na počesť slávneho skladateľa, ktorý tu vraj sám a v tme zostal niekoľko hodín, aby sa inšpiroval zvukom kvapkajúcej vody. 3. Kráľova galéria, pomenovaná podľa Alojza Kráľa, ktorý krásu tunajších podzemných priestorov v r. 1921 objavil. Galéria začína tak zvaným "Zlomeným stľpom" a ide až k Ružovej sieni. 4. Hviezdoslavov dóm s veľkým kamenným vodopádom. Je krásne farbistý a pripomína smútočnú vrbu. 5. Druhé modré jazierko s nádhernými kvapľami, ktorých obraz sa odzrkadľuje vo vode. 6. Živá padoga v Ružovej sieni s krásnym zafarbením zaujímavo kontrastuje s mrtvou šedou padogou v pozadí. Kvaple, po ktorých už nekvapká voda, "nežijú", čo značí, že nerastú a stratia svoje zafarbenie. 7. Podzemná riečka Demänovka, ktorá jaskyňou preteká a dala jej svoje meno, má nad svojím riečišťom rad nádherných kvapľových útvarov. Tento sa volá "Strom života".
|