004-051 SLIAČ II - SSR 

V lesnatej krajine nad údolím Hrona medzi Zvolenom a B. Bystricou ležia chýrne kúpele Sliač. Sú rozložené na úbočí nad obcou rovnakého mena a obklopuje ich rozsiahly lesopark. Úspešně sa tu liečia pacienti, ktorí v dôsledku životného tempa a civilizácie majú poškodené srdce a cievy. Tunajšie minerálne žriedla totižto majú vysoký obsah kysličníku uhličitého a sú jediné toho druhu v strednej Európe. 

Už z roku 1244, keď bol Zvolen povýšený na slobodné kráľovské mesto, pochádza písomná zmienka o sliačských prameňoch. No hoci o nich pozdejšie písali v geografických publikáciách mnohí autori (Aeneas Sylvius, Juraj Agricola a ďalší), na liečebné účele slúžili sliačské pramene až začiatkom 18. storočia. 

Pôvodne bola na Sliači jedna budova. V nej boli i vaňové kúpele, ktoré sa používali s prihrievanou vodou, i byty pre kúpeľných hostí. Až r. 1819 dala Zvolenská župa postaviť na Sliači moderný jednoposchodový hotel, ktorý dnes má meno Bratislava. Taktiež kúpele dostali novú poschodovú budovu so štyrmi bazénmi a dobrá povesť, ktorá sa o Sliači šírila po celom vtedajšom Uhorsku, pričinila sa o ich príťažlivosť. 

Keď sa však r. 1830 stali kúpele vlastníctvom uhorského eráru, ktorý nemal záujem o ich rozvoj, začali upadať. Situácia sa nezmenila ani za ďalšieho majiteľa. Veľkorysú výstavbu kúpeľov na Sliači možná zaznamenať až po r. 1882, keď ich prevzal do vlastníctva francúzsky emigrant Georg Andreas Lenoir. Ten dal vystavať alebo zrenovovať rad kúpeľných objektov a začal robiť rozsiahle úpravy parkov a okolia, čím sa kúpele na Sliači zaradili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku. 

Po prvej svetovej vojne prešli kúpele Sliač do vlastníctva Československého štátu. Za druhej svetovej vojny, v čase Slovenského národného povstania, keď bolo treba zachraňovať životy ranených vojakov a partizánov, premenili sa celé kúpele na povstaleckú nemocnicu. Po skončení vojny, najmä však od r. 1948 stali sa sliačske kúpele dôležitým zdravotníckym zariadením, ktoré vyhľadávajú pacienti s chorobami srdca a ciev nielen z Československa, ale mnohí aj zo zahraničia. 

K obrázkom (foto Jaroslav Novotný): 

1. Kúpeľny dom - jedna z najväčších budov celého kúpeľného objektu. Je to moderné balneoterapeutické zariadenie, ktoré má charakter polikliniky. Keďže v tomto dome sú bazénové kúpele priamo nad výverom liečivého prameňa, je tu možnosť použitia minerálnej vody v prirodzenej forme. V Kúpeľnom dome sa podávajú takmer všetky procedúry. 

2. Interiér Kúpelného domu. Ako na snímke vidieť, majú tu pacienti príjemné prostredie, ak im treba čekať na procedúry. 

3. Liečebný ústav Detva, kde sú umiestnení pacienti po operáciach srdca a po ťažkých infarktoch. Tento dom je súčasne aj kultúrnou pamiatkou - pamätná doska na ňom pripomína, že sa tu v rokoch 1852 a 1855 liečila slávna česká spisovateľka B. Němcová a v roku 1874 tu pobýval známy maďarský revolucionár Lajos Kossuth. 

4. Liečebný ústav Palace - rozľahlý moderný kúpeľný dom s vysokým štandardom československého kúpeľníctva, ktorý poskytuje ubytovanie aj najnáročnejším pacientom, lebo ku príkladu na rozdiel od ústavu Detva nemá taký prísny sanatórne - klinický charakter. 

5. Priečelie ústavu Palace. Priamy pohľad na vstupnú časť do ústavu, ktorý je obkolesený parkom. Lavičky okolo jazierka priam lákajú k oddychu. 

6. Jazierka so vzácnymi rastlinami a fontánami pred ústavom Palace. Keď zasvieti slnko do striekajúcej vody, máte dojem rozprávkového čara. 

7. Socha Maríny. Sliač sú kúpele v skutočnom srdci prírody. Je toho dokladom aj naša snímka z okolia liečebného domu Palace. Na zvyšenie pôvabu postavili tu aj sochu A. Sládkovičom ospevovanej Maríny.