002-097 BRATISLAVA VI - SSR 

Bratislava, hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky a sídelné mesto Západoslovenského kraja, je najväčším politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom našej krajiny. Jej dejiny siahajú do ďalekej minulosti. Keďže Bratislava leží na Dunaji, oddávna sa tu stretávali významné obchodné cesty a už v čase rozkvetu Rímskej ríše bol na tomto mieste dôležitý dunajský brod, ktorý strážili rímske légie. Po pádu rímskeho impéria sa tu usídlili Slovania, ktorí sa v IX. storočí zjednotili do Veľkomoravskej ríše. 

V tom čase jedným z najvýznamnejších oporných bodov Veľkej Moravy bol bratislavský hrad spolu s neďalekým pohraničným hradom Devínom. Bratislavský hrad nestratil svoj význam ani po tragickej porážke slovanských kmeňov maďarskými vojskami v roku 907. Naopak - pod jeho ochranou vzniká na území dnešného Podhradia a okolí niekoľko osád, ktoré boli v XI. a XII. storočí kráľovským majetkom. Rozvíjal sa tu najmä obchod, remeslá, rybárstvo a vinohradníctvo. V roku 1541 stala sa Bratislava sídlom uhorského kráľa a Dóm sv. Martina bol korunovačným chrámom uhorských panovníkov. Hradby bratislavského hradu boli obliehané za tatárskych a tureckých vpádov, no nikdy neboli dobyté. 

Veľký rozvoj Bratislavy bol zaznamenaný za panovania kráľa Mateja, ktorý tu založil univerzitu. Významne k rastu mesta prispela i cisárovná Mária Terézia, ktorá mala v Bratislave občasné sídlo. Ale za panovania jej syna Jozefa II, ktorý dal roku 1784 presťahovať kráľovské úrady do Budína, nastal úpadok mesta, neskoršie aj hrad vyhorel a obrat k lepšiemu nastal až po roku 1919, kedy sa Bratislava stala hlavným mestom Slovenska. 

Počas druhej svetovej vojny bola Bratislava ťažko postihnutá, ale po jej oslobodení 4. apríla 1945, pri ktorom položilo svoje životy vyše 6 800 sovietskych vojakov a dôstojníkov, nastáva búrlivý rozvoj mesta, najmä po roku 1948. 

Bratislava má celý rad historických pamiatok. Na prvom mieste treba spomenúť bratislavský Hrad, kde po zrenovovaní boli zriadené reprezentačné priestory Slovenskej národnej rady a kde sú umiestnené aj expozície historického oddelenia Slovenského národného múzea. V centre Starého mesta vznikla mestská pamiatková rezervácia, ku ktorej patrí, okrem iných gotických stavieb Dóm sv. Martina, z goticko renesančného obdobia sú známe Michalská brána a Stará radnica, barok a klasicizmus zastupuje okrem niekoľkých kostolov najmä Primaciálny palác a niekdajší palác Grassalkovichov, dnes Dom pionierov a mládeže Kl. Gottwalda. 

Bratislava, od 28. októbra 1968 hlavné mesto federálneho štátu - SSR, je v súčasnosti dejiskom rôznych politických, hospodárskych aj kultúrnych podujatí a žije rytmom tvorivej práce dnešných dní. 

K obrázkom (foto Milan Tesák): 

1. Pohľad zo Slavína na Hrad a Staré mesto, najstaršiu časť Bratislavy, ktorej sa v súčasnosti venuje po stránke renovácie kultúrnych pamiatok najväčšia pozornosť. Na snímke práve prebiehajúce cyklistické preteky o Veľkú cenu ČSTK a Interu. 

2. Dóm sv. Martina. Rozsiahla gotická stavba zo 14. storočia, kde bolo v roku 1563-1830 korunovaných jedenásť kráľov a osem kráľovien. V suteréne sú rozsiahle krypty, ktoré sú toho času predmetom výskumu. Veža, vysoká 85 m, bola pôvodne samostatná a tvorila súčasť mestského opevnenia. 

3. Manderla. Centrum starej Bratislavy, pohľad na kedysi najvyšší jedenásťposchoďový dom zo Štúrovej ulice. 

4. Slovenské národné divadlo. Budova opery SND, postavená v roku 1884 - 1886 v pseudorenezančnom slohu bola pôvodne mestským divadlom. Po vzniku prvej ČSR bolo tu založené SND, ktoré neskôr vynikalo bohatou umeleckou činnosťou. 

5. Slavín. Vysoko nad mestom týči sa k oblohe pamätník a cintorín padlých sovietskych hrdinov, ktorí položili svoje životy pri oslobodení Bratislavy a jej okolia. Je dielom prof. Svetlíka a popredných akad. sochárov: Snopku, Bártfayho, Kulicha a Pribiša. Jedenásť metrov vysoká socha Víťaza je práca akad. sochára Trizuljaka. Odpočíva tu 6 845 hrdinov Sovietskej armády. 

6. Most Slovenského národného povstania. Pohľad z hradnej terasy na novú dominantu Bratislavy - most SNP s kaviarňou Bystrica, ležiacou na vrchole šikmého pylónu. Ojedinelé technické dielo, konštrukcia mostu, je upevnená kotviacimi lanami na šikmom pylóne bez podporných pilierov. 

7. Nočný hrad s nábrežím. Pohľad na slávnostne osvetlený Hrad s nábrežím zo starého mostu. V popredí osobné prístavisko s kotviacimi výletnými loďami.