002-084 ŽILINA II - SSR 

Od najstarších čias bola Žilina mestom obchodníkov a remeselníkov, ktorých výrobky boli veľmi hľadané. Vychýrené bolo najmä žilinské plátno, súkno a mydlo, čo pripomínali kedysi aj mená ulíc, ako na príklad Mydlárska. Niet sa teda čo čudovať, že sa postupom doby, hlavne na sklonku devätnásteho a začiatkom dvaciateho storočia mení Žilina na významné obchodné a priemyselné stredisko severozápadného Slovenska. V tom čase vznikli tu veľké továrenské podniky a toto obdobie vôbec sa vyznačuje intenzívnou stavebnou činnosťou, ktorá pretvorila Žilinu vo vtedajšej dobe na moderné mesto s elektrinou, vodovodom a kanalizáciou. 

Rovnako nebývalý rozvoj zaznamenala Žilina medzi dvoma svetovými vojnami, kedy sa počet jej obyvateľstva zdvojnásobil. No netušenou mierou zmohutnel rozkvet mesta po oslobodení Žiliny sovietskou armádou na jar 1945. Mestu pribudlo mnoho pozoruhodných stavieb a veľkých moderných sídlisk. Táto veľkorysá výstavba plánovite pokračuje, takže dnešná Žilina - významný železničný a cestný uzol - má vedúce postavenie ako politické a priemyselné stredisko celého okolitého kraja. 

No Žilina nebola v minulých časoch iba obchodné a remeselnícke mesto. Aj kultúra a umenie tu našli svoje miesto. Pravda, ich nositeľmi boli voľakedy najmä jezuiti, ktorí hneď po svojom príchode v druhej polovici sedemnásteho storočia založili prvú strednú školu v Žiline. Ale už predtým bola v meste zriadená kníhtlačiareň, ktorá vydala značný počet kníh v českej i latinskej reči. 

Kultúrny rast mesta sa čím väčšmi zvyšoval, pribúdalo škôl a po druhej svetovej vojne aj umeleckých inštitúcií i športových zariadení. Centrom kultúry celého kraja je nepochybne divadlo Petra Jilemnického, umiestnené na námestí v krásnej reprezentačnej budove. 

Na predmestí Žiliny, v zámku Budatíne našlo v súčasnosti útulok Považské múzeum, ktoré opatruje okrem iného jedinečnú zbierku dokladov drotárskeho remeselného umenia, a Galéria, v ktorej sa návštevníci oboznámia s tvorbou majstrov, ktorí žili a tvorili v okolí Žiliny. 

K obrázkom (foto Ant. Knedla): 

1. Žilina azda dostala svoje meno od zelene, vprostred ktorej bola vybudovaná a ktorá ju obklopuje doteraz. V pozadí je stred starej časti mesta, ktorému dominujú veže farského kostola. 

2. Rieka Váh tečie po severnej strane mesta; neďaleko Žiliny vteká do Váhu Kysuca. 

3. Budatín, voľakedy kráľovská mýtna stanica na sútoku Váhu a Kysuce, Po niekoľkých prestavbách sa z mýtnej stanice stal zámok, v ktorom je teraz umiestnené Považské múzeum a Galéria. Z pôvodnej stavby je dochovaná mohutná valcovitá veža. 

4. Žilina napriek rozsiahlej novej výstavbe zostáva mestom zelene. Na snímke jeden z mestských parkov. 

5. Farský kostol patrí k najstarším stavbám mesta. Na začiatku 14. storočia to bola malá svätyňa, ktorú na čas prebudovali na pevnosť a tá koncom 16. storočia bola prestavená na kostol sv. Trojice. 

6. Divadlo Petra Jilemnického na Leninovom námestí je významným kultúrnym centrom nielen Žiliny, ale i ďalekého jej okolia. 

7. Bývalý žilinský rínok, dnes námestie Slobody - Dukly, obklopujú starobylé domy s podstieňami. Na juhozápadnej strane námestia je románsky kostol sv. Pavla.