002-073 RUŽOMBEROK 

Začiatkom 18. storočia pri prestavbe ružomberského chrámu našli pod krížom latinskú listinu z roku 1618, podľa ktorej vraj založili Ružomberok Nemci. Pred osadením očistili kraj od šípových ruží, od čoho pochádza vraj i meno "Rosenberg". Z výlučne slovenských názvov častí ružomberského chotára však vysvitá, že Ružomberok založili Slováci a to asi vo 12. - 13. storočí. Len až po tatárskom pliene sa tu usadili nemeckí baníci, ktorí sa však časom úplne poslovenčili. 

Počiatkom osady bolo terajšie námestie, kde bývali pôvodní obyvatelia. V roku 1318 dostal Ružomberok od liptovského župana prvé výsady a stal sa výsadným mestom. Jeho erbom bola štvorlistá divá ruža prestrelená šípom. 

Výhodná zemepisná poloha mesta pri riekach Váhu a Revúcej, v ústí viac dolín, na križovatke ciest spájajúcich západné Slovensko s východným, južné s Poľskom a neskoršie aj s Nemeckom, stala sa základom jeho hospodárskeho, politického aj kultúrneho významu. Ona ho urobila strediskom širokého okolia, no súčasne bola aj príčinou toho, že sa cez Ružomberok ustavične valili striedavo vojská cisárske a povstalecké. V dôsledku toho hrnuli sa na mesto i nekonečné útrapy vojnové, proti ktorým bolo úplne bezbranné, keďže nemalo žiadnych opevnení. Ani morové rany, povodne či požiare sa Ružomberoku nevyhnúli, čo prirodzene neprispievalo k blahobytu a hatilo vývin mesta. Tým skôr, že od konca 16. storočia boli jeho výsady postupne odbúravané, až roku 1873 prestáva byť Ružomberok mestom a stáva sa veľkou obcou. 

Koncom devätnásteho storočia začína sa tu vzmáhať priemysl, najmä textilky, celulózky, papierne, a v roku 1908 sa Ružomberok znova premieňa na mesto so zriadeným magistrátom. 

Čo chýbalo mestu na výstavnosti, to mu nahrádzalo pekné okolie. I v kultúrnom svete je meno Ružomberku známe vďake významným rodákom. Medzi nimi treba spomenúť aspoň dr. Dušana Makovického, niekdajšieho osobného lekára a priateľa najväčšieho ruského spisovateľa, L. N. Tolstého, a popredného slovenského maliara, národného umelca Ľudovíta Fullu. 

Dnes sa Ružomberok ráta medzi moderné priemyseľné mestá s novodobou výstavbou, ako vidieť z našich snímok. 

K obrázkom (foto Ant. Knedla): 

1. Celkový pohľad z vrchu Mních. Vpravo na brehu Váhu moderné výškové stavby. 

2. Mestský národný výbor. 

3. Chrám sv. Ondreja, vľavo budova MNV, vpravo stredná škola. 

4. Oltár Božieho srdca v chráme sv. Ondreja. 

5. Pomník padlých v druhej svetovej vojne na ulici Červenej armády. 

6. Moderné obytné výškové domy na brehu Váhu. 

7. Celkový pohľad na Ružomberok z návršia Kalvárie. V pozadí vrch Mních, vysoký 696 metrov.