002-072 LEVOČA - SSR 

Na juhovýchod od Vysokých Tarier, na frekventovanej ceste Žilina - Poprad - Prešov - Košice skvie sa v impozantnej panoráme Levoča - jedna z najvzácnejších historických a umeleckých klenotníc Slovenska. 

Mesto bolo založené r. 1245 po tatarskom vpáde, kedy sa javila naliehavá potreba vystavať silne opevnené mesto, ktoré by v časoch pokoja bolo strediskom remesiel a obchodu, v dobe nebezpečenstva zase bezpečným útočišťom pred nepriateľom. 

Zásluhou výhodnej polohy na križovatke ciest, neustále rozvíjajúce sa remeslá a rozrastajúcí sa obchod prispeli v podstatnej miere k nevšednému rastu tohto mesta, ktoré sa zaradilo medzi najvätšie a najvýznamnejšie v bývalom Uhorsku. Rôzne práva a výsady panovníkov urýchlili rozvoj mesta, i keď za udelené provilégiá levočskí mešťania museli platiť kráľovi vysokú daň. 

Tak obchod ako aj remeslá prinášali osoh predovšetkým kupcom a ostatným mešťanom. Ich bohatstvo sa náležite odrazilo nielen vo výstavbe mesta, ale aj v rozvoji a v množstve početných umeleckých diel, z ktorých mnohé sa zachovali po dnešné dni. V remeslnej výrobe vynikali zlatníci, zámočníci, meditepci, zlievači cínu a mnohí ďalší. Koncom 15. storočia nachádzajú v Levoči nebývalé tvorivé možnosti mnohí významní umelci, najmä rezbári, maliari, ktorých diela šírili slávu svojich tvorcov široko - ďaleko a medzi ktorými dominoval nesporne najvýraznejší umelec tejto doby - chýrny majster Pavol z Levoče. 

Levoča mala kedysi významné postavenie nielen na Spiši, ale na celom východnom Slovensku. Neskoršie rušné vojnové časy a zmena smeru obchodných ciest postihujú toto mesto veľmi citeľně, začína upadať aj ako obchodné stredisko. Svedkami jej dávnej slávy sú dnes jej kultúrno-historické pamiatky, patrí právom medzi najkrajšie a najvyhľadávanejšie mestské rezervácie. 

K obrázkom (foto Ant. Knedla) 

1. Celkový pohľad na Levoču. Toto mesto priamo oplýva množstvom prekrásnych stavieb, umeleckých a historických pamiatok rôzneho druhu. 

2. Známa levočská radnica na južnej strane námestia, dnes hlavná budova Spišského múzea je najhonosnejšou svetskou budovou mesta. Pôvodne bola gotická, renesančnú podobu dostala po veľkých požiaroch r. 1550 a 1590. Posledná úprava tejto stavby pochádza z rokuov 1893 - 1895. 

3. Vľavo pri radnici sa vypína stíhla veža gotického chrámu sv. Jakuba. Táto významná staviteľská pamiatka bola dohotovená asi okolo r. 1400. Jej rozmery dosvedčujú, že ide o najväčší gotický kostol na Spiši, ktorý je ozajstným vzácnym múzeom jedinečných sakrálnych skvostov. 

4. Zvonica postavená v slohu talianskej renesancie v susedstve chrámu sv. Jakuba mala údajne prvé vežové hodiny na území bývalého Uhorska. Terajšie ukončenie veže je poznačené staviteľským zásahom z konca minulého storočia. 

5. Predela hlavného oltára v chráme sv. Jakuba s výjavom "Poslednej večere" reprezentovala naše umenie na svetovej výstave v Montreáli r. 1967. 

6. Interiér gymnaziálneho kostola, ktorý pôvodne patril rádu minoritov, neskôr ho prevzal rád jezuitov. Baroková výzdoba interiéru je dielom švédskeho rezbára Olafa Engelholma. 

7. Pohľad na Levoču z vežičky gymnázia.