042-070 BRATISLAVA IV - historická 

Už okolo roku 907 spomína nemecký kronikár meno staroslávneho, pri Dunaji ležiaceho mesta - Bratislavu. Bola oddávna nielen križovatkou starých obchodných ciest, ale nieraz miestom aj vojnového obliehania. Jej história je logickým výsledkom jej polohy. 

V 11. storočí bola silnou uhorskou baštou, ktorá vzdorovala útokom Nemcov, v nasledujúcom storočí ju spustošili križiaci, ktorých o sto rokov neskoršie vystriedali Tatári. Nároky na Bratislavu uplatňoval aj český kráľ Přemysl Otakar II., ktorého plánom urobila koniec jeho smrť na Moravskom poli r. 1278 a mestu opäť striedavo vládli panovníci habsburskí a uhorskí. 

Ani husitských vojen nebola Bratislava ušetrená. Žižka na svojej výprave k Ostrihomu prišiel až pod hradby Bratislavy, no mesto nedobýval. Ono bolo svedkom vyjednávania medzi Prokopom Veľkým a kráľom Žigmundom, žiaľ bez dohody a Žigmund začal Bratislavu opevňovať. Jej obyvateľom udelil mnohé výsady, ktoré jeho nasledovníci nielen potvrdili, ale aj dodržiavali. 

Ale kľudný život Bratislava zaznamenala iba nakrátko. Po veľkom požiari, ktorý zničil polovinu mesta, prišla obrovská záplava Dunaja, po nej nasledoval mor, ktorý zahubil takmer polovinu obyvateľov. A už hrozilo Bratislave turecké nebezpečenstvo. Turci sa na Bratislavu valili z Uhorska, mesto sa však znovu opevnilo, ubránilo sa Turkom a od r. 1530 sa dokonca stalo hlavným a korunovačným mestom Uhorska. Sedemnástim kráľom a kráľovnám bola tu posadená na hlavu koruna sv. Štefana. 

Ale ani vojnové boje, ani prírodné katastrofy nezadržali vývoj mesta. Pozdejšie síce prestalo byť hlavným mestom Uhorska, i korunovačné klenoty sa presťahovali z Bratislavy do Budapešti, bolo svedkom protestantských aj protireformačných bojov, Francúzi za Napoleonskej vojny sa dostali až k Bratislave, no napriek tomu všetkému mesto kvitlo do krásy, ktorú ešte dnes obdivuje každý návštevník. 

Zásadný obrat v dejinách Bratislavy znamená rok 1919 a hlavne rok 1969, kedy sa Bratislava stala hlavným mestom SSR. Mení svoju tvár, stáva sa moderným mestom, ale kto ju navštívi, iste rád postoji na miestach dokumentujúcich slávnu jeho históriu. 

K obrázkom (foto R. Ferko): 

1. Pohľad na Bratislavský hrad z radničnej veže. Na mieste dnešného hradu bolo pravdepodobne už v predhistorických dobách hradište. Za rímskej okupácie tu stál opevnený tábor, ktorý strežil prechod cez Dunaj. Pod hradom sa vyvinulo podhradie a neskoršie hradbami chránené mesto. 

2. Bývalý arcibiskupský palác, teraz sídlo Slovenskej národnej rady, pochádza z 18. storočia. Bol vtedy obklopený vinicami a tak slúžil pôvodne ako letovisko arcibiskupovi Forgachovi. 

5. Arkády Starej radnice na Primaciálnom námestí. Radnica pochádza z konca 13. storočia. 

4. Pohľad zo Starej radnice na Primaciálny palác. Za tureckého vpádu presídlil do paláca ostrihomský arcibiskup asi okolo roku 1543. Roku 1805 diktoval v Primaciálnom paláci Napoleon tzv. prešporský mier. 

5. Reduta, sídlo Slovenskej filharmónie, je dokladom vyspelého hudobného života Bratislavy. 

6. Čitáreň Červený rak umiestená do susedstva lekárne. Za pekného počasia je milo posedieť s dobrou knihou v tieni stromov. 

7. Námestie 4. apríla. V pozadí radničná veža, vpredu Rolandova kašna, stará štyristo rokov. Jej vznik kladieme do roku 1572.