Detail anglicky Kremnica
O tomto tématu ve Wikipedii (nové okno)
Detail
Označení 002-050
Země Československo
Světadíl Evropa
Foto Antonín Knedla
Výr.číslo Q-05-61405
Žánr Města
Obrázky
Pictures
1. Kremnica
2. Bane
3. Zámok
4. Mincovňa
5. Kostol sv. Kataríny
6. Vnútro kostola
7. Námestie 1. mája
Doprovodný text

002-050 KREMNICA 

Sláva Kremnice začala sa už na samom počiatku 14. storočia, keď jej obyvatelia našli vokolitých horách zlato a striebro. Zlatonosná ruda nebola iba v okolí Kremnice, ale v celom rozsiahlom kraji medzi riekami Nitrou a Váhom, aj inde na Slovensku, ako o tom podnes svedčia mená Zlatá Baňa, Zlatáry, Zlatno, Zlatý vrch a iné. 

Od roku 1328 sa všetka slovenská zlatá a strieborná ruda zvážala do Kremnice, ktorá sa stala hlavným banským mestom, kde sa rudy tavili a kde bola zriadená tiež mincovňa. Prvé mince, v Kremnici razené, boli uhorské groše, neskoršie florinty a napokon zlaté kremnické dukáty, ktoré boli vítaným platidlom v celom vtedajšom svete. 

Kremnica rýchlo rástla; pribúdalo výstavných domov, pre uschovanie zlata bol postavený hrad s nedobytnou vežou a celé mesto bolo obohnaté hradbami. Bolo ich treba. Kremnické bohatstvo lákalo lúpeživé bandy i vojnových dobyvateľov. O dobytie Kremnice sa pokúšali Tatári i Turci, v 15. storočí ju chránil hajtman Ján Jiskra z Brandýsa proti Hunyadimu. 

V 16. storočí, keď výťažok zlata a striebra v kremnickom okolí ochabol, prenieslo sa banské stredisko do Banskej Štiavnice, kde boli rudné ložiská bohatšie. V Kremnici zostala iba mincovňa. Dnes z kremnickej mincovne vychádzajú všetky naše kovové platidlá a okrem toho sa tu razia aj pamätné mince a medaily. 

 

K obrázkom:  

1. Kremnica leží v malebnom kline zelených vrchov medzi Banskou Bystricou a Prievidzou. 

2. Bane. Takmer vprostred obrázku je vidieť ťažnú vežu. Ešte roku 1921 pracovalo v kremnických baniach okolo päťsto robotníkov. 

3. Kremnický zámok, prebudovaný koncom 15. storočia na kostol sv. Kataríny, je najkrajšou stavebnou ozdobou mesta. 

4. Štátna mincovňa je v súčasnosti umiestnená v žltej budove, ktorú je vidieť uprostred obrázku. 

5. Kostol sv. Kataríny má dnešnú podobu z druhej poloviny 16. storočia, kedy bol po požiare znovu vybudovaný. - Vpravo je súsošie sv. Trojice z r. 1765. 

6. Vnútro kostola sv. Kataríny. Kostol bol niekoľkokrát prestavovaný, no v podstate mu zostal pôvodný gotický sloh. 7. Pohľad na námestie 1. mája z veže zámockého kostola. 

Home