002-042 MARTIN 

V Turčianskej kotline medzi Malou a Veľkou Fatrou leží Martin, mesto, ktoré hrálo významnú úlohu v slovenskom aj politickom hnutiu. 

Keď ideme po stopách najstaršieho osídlenia Turčianskej kotliny, zistíme podľa nálezov v jaskyni Mažarnej, že prvý ľudský obyvateľ sa tu usadil pred 15000 rikmi. Trvale osídlená je táto krajina od mladšej doby kamennej. Slovania se prišli asi v 7. - 9. storočí, čomu nasvedčujú nielen slovanské hroby v Blatnici, Záturčí, Ivančinej a pod., ale dokazujú to aj prastaré slovanské chotárne názvy ako Žiar, Pohanovo, Požery, Modly a.t.ď. Vtedy bol tento kraj súčasťou Veľkej Moravy a prežíval obdobie slávy. Po rozpadnutiu Veľkomoravskej ríše pripadnul však na dlhé tisícročie k Uhorsku. Sľobodné osady sa zmenili na poddanské a maďarskí grófi a kráľovskí úradníci gniavili ľud po celé stáročia. Okrem toho sužovali krajinu aj vojnové udalosti.  

Na počiatku 13. storočia to bola križiacka výprava proti Turkom, v polovine tohto storočia prepadli Turiec Tatári, neskoršie sa krajiny zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a len v druhej polovine 14. storočia nastali Turci pokojnejšie časy. Stal sa samostatnou župou a jeho niektoré obce boli povýšené na mestá. Medzi inými aj Martin, v ktorom sa sústredil obchodný ruch a život celého kraja. Prichádzali sem obchodníci nielen z okolných miest, ale i kupci z Krakova a Vratislavi. 

Keď r. 1431 pritiahli do Turca husiti, ich demokratické myšlienky sa rýchlo šírili medzi ľudom a mali vplyv aj na jeho národné uvedomenie. Tohto uvedomenia nezbavili ľud ani ťarcha poddanstva, ani útlak maďarských magnátov. A keď za Márie Terézie a Jozefa II. bolo zrušené nevoľníctvo, začína sa z Martina šíriť národnokultúrne hnutie Slovákov Turčianski obchodníci a remeslníci šírili toto hnutie a slovanské cítenie po celom strednom Slovensku. V Martine sa hrálo slovenské divadlo už od r. 1839, Martin udržiaval živý styk so Štúrom a turčianské nárečie sa stalo základom spisovnej slovenčiny. Tu je kolíska Matice slovenskej, ktorá v sebe sústredila všetky kultúrne sily národa. V Martine vznikla i prvá slovenská kníhtlačiareň r. 1869, v tom istom roku bol tu založený i prvý spolok slovenských žien Živena, tu vychádzali pôvodné knihy slovenských a slovanských autorov, tu sa tlačili slovenské časopisy a noviny. 

S kultúrnym vývojom Turca, najmä Martina, išiel súčasné aj rozvoj hospodársky, na ktorý mala vplyv aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice. 

Významnú úlohu hral Martin pri rozpade Rakúsko-Uhorska r. 1918, keď v martinskej Tatra banke bola prijatá známa deklarácia, ktorá vyhlásila spojenie slovenského národa s národom českým v jednotnú Československú republiku. 

Najnovší úsek dejín Turca a Martina bol napísaný hrdinskými činmi partizánov za druhej svetovej vojny a za Slovenského národného povstania v r. 1944. V dnešnom čase sa mesto Martin rýchlo modernisuje, vyrastá do krásy nových sídlisk a je znovu centrom kultúrneho života okolného kraja. 

K obrázkom: 

1. Námestie pomenované na pamäť slovenského národného buditeľa Ľudovíta Štúra. 

2. Hlavná ulica, kde sa sústreďuje obchodný ruch mesta. 

3. Nová budova Matice Slovenskej, významné kultúrné stredisko Slovenska. 

4. Slovenské národné múzeum vybudované v rokoch 1929 - 1932 podľa projektu architekta Milana Harmanca. 

5. V múzeu sú pamiatky na slovenskú minulosť. Na obrázku expozícia salašníctvo. 

6. Zbojnícka fontána od Fráňa Štefunku. 

7. Moderná budova vysokoškolského internátu.